Šanca je vždy

Zverejnené 22. októbra 2019

Čakal som v rade a hodnotil čo príde,
smejúc sa v duchu, spomínal.
Na posledný večer, keď dotkol som sa krídel,
ešte včera som ich objímal.

Predstava že stratím, čo sa stratiť nedá,
uviazla mi v hlave. A s ňou tieň,
niečoho čo bolo, no stratilo už význam,
stelesnilo pravdu štyroch stien.

Hoci silný a trpezlivý, vždy obetavý,
steny tie ti klamať nebudú.
Spomienka na živý svet, čo ti umožnil let,
nezlomí samotu, trest bez súdu.

Prázdne dlane, len sa pozri na ne,
vraj spravodlivá neha už dávno bude preč.
Každý krok láme a mení, čo schoval si v tieni,
vtedy, keď s tebou zvykla bývať reč.

Iba ak by úsmev, ktorý mávaš sám,
ťa posunul tam.
Iba ak by si sa rozpamätal,
prečo si zrazu tak sám.

Ten posledný večer, keď dotkol si sa krídel,
smejúc sa v duchu spomínal.
Na niečo čo bolo, no stratilo už význam,
ktorý si predtým uznával.

Podobné témy básní:

krídlašancatieňvečerČlovek

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk