Zbytočný čas

Zverejnené 30. septembra 2020

Pristihnutý, ako som spal,
na poplach sa len prosto hral.
Nedialo sa vôbec nič, aj keď som si to prial.

Dúfam, že sa dnes prezradím,
a konečne svoj tvar pohladím.
Že konečne zdolám celú príkrosť brál.

——————————————
Musím vyšplhať múr,
neoslepnúť cez jas,
predrať sa cez tŕniská,
doletieť až na mesiac.

Získať dary Zeme,
byť darom pre ľudí.
Stať sa tým, ktorý viac nesúdi!

… a potom sa stretnem prvýkrat,
s tým čo mám ozaj rád.
——————————————

V prezlečení, nemôžem spať.
Namiesto snov chcem zakričať.
Nič neprišlo, unavený musím opäť vstať.

Verím, že dnešok vyskúmam.
Neprisypem piesky ku dunám.
Že je deň vydolovania perál.

—————————————–
Musím vyšplhať múr,
neoslepnúť cez jas,
predrať sa cez tŕniská,
doletieť až na mesiac.

Získať dary Zeme,
byť darom pre ľudí.
Stať sa tým, ktorý viac nesúdi!

… a potom sa stretnem prvýkrat,
s tým čo mám ozaj rád.
—————————————–

Hľadám, zháňam, vyslovím …
… čo chcem tým ľahko podlomím.
Nevyslovené je mi vždy bližšie, viac.

Vzdávam sa zbytočných prác.

Podobné témy básní:

človekhľadanienádejprácaČlovek

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk