Všetko pre človeka
Niečo ako spravodlivosť zostalo.
V každom aspoň kúsok, až na málo.
Až na zopár tých, čo prijali strach.
V nádeji, že spasí ich v ich obavách.
Každý z nás sa bojí, niekto nepovie?!
Aké v sebe zviera príkorie!
Štát sa háji „bojom“ za ľudí.
Dávno nikto vrchnosť nesúdi.
Je to vraj bežná láska, dobrovoľná.
Nenútene čistá, bohabojná.
Žiadne obmedzenia do cesty nekladú.
Radi obrábajú našu záhradu.
V rukách majú všetko. Je to otvorené.
Žiadne putá, reťaze, závažia olovené.
Každý z nás nech vykročí, kam má chuť ísť.
Z lásky k štátu o ten vzťah nechcem prísť.
————————————————
„Čo myslíš tým, že je to láska otvorená?
Že tento vzťah vôbec nič neznamená?
Slová sú klišé bežne užívané.
Že čo má stať sa, sa aj tak stane.“
————————————————
V rukách majú všetko, okovy otvorené.
Reťaze z nich visia, netvrď že nie!
Vykročíš, ak niekam máš chuť ísť.
Pre dobro ťa však otočia, ak budeš hrýzť.
Hoci sa pýtaš, na čom láska stojí?
Kto rozhodne, či práve ty získaš okovy?
Krásne frázy bežne užívané,
sú nástrojmi toho, čo sa možno stane.
Kam sa podieť, komu veriť?
Komu sa s týmto všetkým zveriť?
Sleduj len ruky, dlane otvorené.
Ver tomu, čo je samo sebou nádherné.