Ulicou k nám

Zverejnené 30. októbra 2019

Ulicou prechádzam, ľudí si obzerám,
porovnávam.
Hlasy čo v sebe skrývam,
zámienkou rozbijú sa,
opäť ich poskladám.

Takto sa dokola zabávam,
a premýšľam,
nad zrodom mojich chýb.

Až padne noc a sám zaspávam,
v hlave si premietam,
či nie som ja tým zlým.
—————–
Páchame na sebe, zbytočné  trápenia,
asi som prehrešil, oči to povedia.
Nechcem sa viac tváriť,
že je mi to jedno, ako sa máš.
———————-
Cestami sa túlam, v rohoch sa zastavím,
počúvam.
Pochybnosť v sebe mám,
nechcem ju zamlčať,
znova si ju prehrávam.

Zbabelo utekám,
pred strachom, čo v sebe schovávam.
Pozrieť sa do očí,
a povedať chcem: „Mám ťa rád!“

Podobné témy básní:

cestaľudiaulicaČlovek

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk