Osobné živly
Je to väčšie!
Veľké. Ako nedokážeš si predstaviť.
Vôkol teba tečie.
A ty nevieš. Nevieš ten prúd zastaviť.
A rieky. Sa už plnia.
A tečú. Tečú, plačú, stekajú.
Do slov. Ktoré ťa ronia.
V hlave búšia. Blany trhajú.
Vietor. Fúka, a odvieva ťa do diaľok.
Silný víchor a aj búrka.
Bubnuje na prilby nočnýh hliadok.
Kým spíš. A sny snívaš.
Okolo deje se, to čo v hlave.
Nechať sa unášať, je príťaž.
Na kĺby už aj tak boľavé.
Vlny. Menia sa v štíty.
Ako kamenné prelivy na púšti.
Či si hladný, či sýty.
Svedomie volá: „Odpusti.“
A dávaš. Si zvyky.
Ignorovať bijúce pokusy.
Strofy sa krátia. Ty to vnímaš.
Neochotný si pripustiť.
Že na konci, nebude dúha.
Ale len hriechy a ich odpusty.
Zelené stráne. Dobojované. Rozryté zákopy.
Vstaneš, si za ne? Či necháš život, nech ťa pokropí?