«
Živá hudba
Zverejnené 28. októbra 2019
Ako som sa zabudol,
zrazu otvoril mi oči.
Ten tvoj malý mikrofón,
rovno do ruky mi skočil.
Obzerám sa po ňom späť,
tratím sa v tom trápení.
Pred nosom lány pohľadov,
nezdajú sa vykúpením.
Nejaký čas sme na scéne,
nezabudneme!
Ako sme začínali v garáži.
Začiatky bývajú ťažké,
podobné fraške.
Každý sa na maximum snaží.
To čo nám tlačia do hlavy,
to už nás vôbec nebaví.
Publikum reve, skanduje,
v žilách nám život pulzuje.
To čo nám chcú nahovoriť,
je pre nás iba (obnažená zadnica).
Nepadneme predsa na hubu,
len pre tú hlasnú záľubu.
Dnes už veľký megafón,
mapuje naše životy.
A každý, kto bol súčasťou,
vie, že môže so svojím zatočiť.