Aká je to láska
Uvidíme ako zvládneš tento tón,
už teraz sa za mnou ďaleko s ním strácaš.
Uvidíme kto, si povie pravdu skôr,
kto sa prvý spýta: „Človeče kam kráčaš?“
Až teraz to vidím aká je to láska,
stráca sa nám pred očami v podotázkach.
Slová, ktoré pod hviezdami zneli krásne,
sú nám zrazu celkom cudzie a nevlastné.
Vieš, chcem sa vrátiť, spravme to obaja,
a potom vieš, budeme začínať celkom šťastne.
Vieš, to čo prežijeme zas, ty a ja,
bude v nás vyzváňať a v srdciach spievať krásne.
… nemôže to byť ťažké.
Ja nie som naivná, nemusíš sa báť.
Nebudem len stáť, nezmysly počúvať.
Mám dosť slov čo všetko môžeš,
pre mňa sa aj stiahneš z kože.
Neverím už ani tomu,
že čas nehy príde znovu.
Ver, až teraz, poznávam, čo je to za láska,
pod očami zostala z nej vráska.
Slová, čo pri tebe vždy rozkvitli tak krásne,
sú náhle preč vždy keď láska zhasne nám.
Chcela som sa vrátiť vieme obaja,
možno vôbec stratiť čo nás spája?
Ver, až teraz, poznávam, čo je to za láska,
pod očami zostala z nej vráska.
Slová, čo pri tebe vždy rozkvitli tak krásne,
sú náhle preč, vždy keď láska zhasne nám.