Búrka
Pred očami život, pod nohami zem.
Nad hlavou jasná obloha, búrkových mrakov tieň.
Vpravo nešťastie, vľavo radosť.
Vnútri sila, navonok slabosť.
Nedokonalosť, ľahké otvorenie.
Znesiteľnosť, možné nalomenie.
Ako búrka. Vo svete bez pardónu.
Vidno kus blesku, dúhy i hromu.
Zavše sklonenie k matičke stromu.
V ľúbosti vracanie k rodnému domu.
Musieť sa na svete správať oblastne.
Aj ak nohy váhou hynú bolestne.
Myseľ nenechá zlomiť si v poly.
Nestihne svet, ako sa polí.
Teraz, dýchajúc, pomoc volá: „Prosím!“
Pre svet, dostať sa z kvapôčok rosy.
Nestracať nádej, ktorá je v nás,
zem bude súca, pre mňa aj vás.
Miesto na Zemi, kde spávajú draci.
Avšak v ich tlamách nech spievajú vtáci.
Aby sa vesmírom ozýval chýr,
že tu, na Zemi, nie je ten vír:
Vír, ktorý krúti sa vo vojnách tieňov.
Vír, ktorý páchava vraždy pre meno.
Vír, ktorý upcháva jazerám prúdy
Ten, ktorý napáda pohlavné údy.
Ktorý ulieva deťom po dúšku,
do tých ich hlúpych hláv pod skrytom rúšku.
Nie je to náhoda, stretnutia, spoje.
Priaznivé sú vetry, vetvy aj zdroje.