Cesty mýlia

Zverejnené 13. januára 2019

Ako sa vyznať, keď cesta pomýli.
Telo chce inú, no rozum pochybnosti rozvíri.
Ako sa nespliesť a neprijať blbosti?
Nájsť pokoj v duši a nemať starosti!

Ako sa správať a ostať potrebný?
Ak každá činnosť je boj nesmierny!
Ako sa učiť a byť práve tým tým najlepším?
Keď vlastný rozum rovnice nerieši?

Nutne ocitáme sa nad priepasťou, kam ďalej.
Otázka ľahká, no mnohí strácajú nádej.
Ako mať radosť z vecí, ktoré neodídu časom?
Ako ich uchopiť a sám sebe byť druhým hlasom?

Počítame všetky naše výdaje.
Investície, čo nám svet vždy dopraje.
Ako sa tešiť, keď vidíme míle dopredu?
Kružnicu plánov stále vidíme aj od stredu.

Cesty pomýlia k necháme sa zviesť.
Vždy je tam sladký stred a ten musíme zjesť!
Cukor nabalený na chvíľu stíši hlad.
Prejdu mesiace, a zasa ďalšie roky strát.

Cesty kľukaté sú úzke a nechcené.
Ak príde šanca sme ovečky nemé.
Ako mať radosť, aby obišiel nás čas?
A aby telo zas raz vyliečil v nás jas.

Podobné témy básní:

cestachuťhlasprácasmerzmenaSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk