Jarný aspekt

Zverejnené 27. novembra 2018

Pomaly doznieva bezlistá zima.
Aj lesy dokvitli do plnej krásy.
Spod lístia vybehli farebné masy.
Už nielen lístie, mach a hnedá hlina.

Okolo potôčka blyskáče žiaria.
Snehové veternice do diaľky svietia.
Zima už snežienky dávno vdiaľ zmietla,
len občas s bleduľou v luhoch sa zjavia.

Odtiene modrej pletú sa s ružovou,
krovité stráne nie sú viac „suché“.
Zdali sa po snehu akoby hluché.
Pokryté perinou so spálňou ježkovou.

Mladučká zelená, šťavnatá, krehká.
Láka len odtrhnúť a zajesť s chuťou.
Prežiť žer srnčekov bude jej púťou.
Cesta, až zosilnie, nebude ľahká.

Poznáme budenie, rodenie mláďat.
Milé sú na pohľad symboly jari.
Tá nežnosť farebných kobercov krásu zmarí.
Na rozdiel od mláďat, netreba tie dlho hľadať.

Nikto tu neseje – je to jar! Žiarivá.
Dokáže rozprúdiť nielen krv zvierat –
obdobie, kedy neradno umierať.
Aj z básní o jari ide aróma mámivá.

Obzvlášť dnes, keď jari ubúda hojne.
Aj človek ocení pravý jej návrat.
Hoci by do srdca otvoril len pár vrát.
V tej kráse zrazu je každý slobodne.

Podobné témy básní:

jarkvetylístiemláďatásnehtrávaPríroda

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk