Jeseň
Oskoruší dužiny, prevoňali maliny.
Tie, už dávno zmenené, lepia sa v lístí do zeme.
Orech zatiaľ otáľa, či sa v zemi pováľa.
A či mrazom zčernalý zostane jak výstraha?
Hory ticho sfarbujú. Hmlu si v sebe budujú.
Vlhké rána nahradí slnko, kdesi v úzadí.
Dlhé stopky javora, popadali do dvora.
A chodníky alejí, skryl koberec nádejí.
Že ďalší rok sa žalude zmenia, na drevo v sude.
A hnedé, s kresbou gaštany, ti deti nosia na dlani.
Jelene už po ruji sa do flákania obuli.
Na hladine samé divé kačice.
Kvákanie je predzvesť ľadovej puklice.
Všetko dýcha, všetko spí.
Rastliny sťa by vymizli.
Len kvety osirelé dokazujú prírody sily vzburelé.
Holé stromy, raný mráz. Pri potoku rybár zas.
A v rannom, bielom opare, dostáva lúče do tváre
Nech aj prší, padá srieň. Víde ešte krajší deň.
A lúče ťarchu rozpijú. Dodajú prírodnú silu.
Každú byľ zmenia na živú.
… preto mám jeseň za milú.
»