Krajiny

Zverejnené 19. septembra 2018

Stúpaš po zemi, kde hranica sa končí.
A tvoja cesta zdá sa, že na iný svet bočí.
Domy sa tiež menia – štýly striech a farby budov.
Ešte kilometre v páse prejdu starou hrudou.

Ľudia zostávajú starať sa o rodiny.
Majú sny, veľké plány – od boháčov po spodiny.
Tam, kde každý žije bežný deň a neúnavne hľadá,
cestu, či je priané ostať tu, či iný kraj ho hľadá.

Krajina, tvoja vlasť, cítiš sa doma?
Dôležitá odpoveď na túto otázku sa koná.

Nie každý musí byť hrdý či stály.
Nech ide kam ho svet zlanári, zmarí.

Vieš však ty, v srdci, tam hlboko ukrytom,
aký si, aký bol by si na zvyku inom?
Kto z teba spravil ten prototyp jediný?

Akyste rodina, prostredie, priatelia,
bývanie, okolie, škola a aj viera.
Ale aj vlastný štát – ten, čo v ňom prebývaš.
Ten ti všetko ukázal.
Ten, čo ho preklínaš.

Preto buď sám sebou a ži tam, kde sadá.
Nezapri korene, nebuď jak ohrada.

A vtedy aj život zmení sa, spomalí.
A tebe na tvári úsmev sa vyčarí.
Možno sa prekvapíš, ako sa život podarí.

Podobné témy básní:

hranicekrajinaštátvlasťSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk