Loď už pláva
Na lodičku, na tú som čakal,
na ňu sa spoliehal.
Keby prišla, bol by som v nej kráľ,
ľud by ma ovieval.
Na lodičku, chcel som vystúpiť,
odplávať po mori.
Bez starosti a vnútorných pnutí,
celý svet pokoriť.
Čakajúc roky na ten správny smer,
ktorý ma navedie.
Len som čakal, ako keď v lese striehne zver,
ticho a kamenne.
Nepripojil som nič navyše,
čo by ma naviedlo.
Na smer čo ma vždy len obišiel,
niečo ma podviedlo.
R:
—————————————–
Lode dávno vyplávali, a ja som zostal tu.
Roky prešli a ja stále hľadím z asfaltu.
Iba čakať bude málo, na plavbu svetovú.
Roky som žil v klame, musím zhodiť okovu.
—————————————–
Na novú loď stále čakám,
že príde sa spolieham.
Netojím však nepohnute a
radšej prístavy oblieham.
Čo ak príde celkom nová,
krásna, štýlová?
A ja budem na inom mieste,
pripadať si za vola.
R:
—————————————–
Lode dávno vyplávali, a ja na jednej cestujem.
Roky plynú a ja na nej pravdu zisťujem:
„Iba čakať býva málo, chce to chytiť kormidlo.
Aby to, čo nám zostalo, nepohltilo dno.“
—————————————–