Partia

Kapela hráva a ako sa to nosíš,
pozri sa na seba, o miesto si prosíš.
Zakliaty v dave a hlava v oblakoch,
nehráme sebe, nie je to o nás dvoch.

Kapela chce struny a rozozvučať tóny,
roztancovať ľudí, aby zahodili zhony.
Pozerať cez steny, dňom pre radosť,
aby sme to zvládli, na to je nás dosť.

Rozhorčení, rozhádzaní, rozmaznaní,
v dave ako jeden roztratení.
Unudení, uplakaní, umrnčaní,
ksichtenie ti premením!

Budeš škrípať zubami a nervačiť,
v bubline ťa môže aj rozdrapiť.
Živoriť a žiť len v rámci noblesy,
to sa nepatrí, nejde o plesy.

Áno – nenosíme zlaté gombíky,
drieme – čo neprebudíš padne pod kríky.
Smieme – ukazovať čo sa nepatrí,
vieme – že to chápeš práve ty.

Podobné témy básní: