Potom

Zverejnené 10. augusta 2018

Teraz je svet opustený, vtáčí.
Hlboko pozmenený.
Len malí živí a veľkí sráči –
z ostatných sú chladné steny.

Posledné dni stratili sa v hluku
vojnových štváčov a dýk.
Občas ševelia zvyšky zvuku,
počuť plač a zúfalý krik.

Spí – svet pravdu nepozná,
nevie byť sebou sám.
Pre vlastných nemá pochopenie.

S ním, stráca sa zmysel.
Klam, šíri sa ostrím hrán.
Potrebuje povzbudenie.

Pohol sa ľad, ukotvený v rieke.
Kryhy sa rozlamujú.
Opäť je priestor vyhýbať sa štreke,
ktorú ľudia obanujú.

Podobné témy básní:

ľudnový vekpotomrozpadspoločnosťvojnaSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk