Reset

Okno ma dnes strašne zmohlo,
pre blahý pocit a plný podnos.
Zažívam ho radšej iba sám.

Už chvíľu ma nadýma,
z pórov ľuftuje sa špina.
Nie je to fajn pocit, ktorý mám.

V jeseni chvíľu vidím nebo,
ten pohľad postačí, kým sa zas zamračí.
Podo mnou už žiadne „lebo“,
stále sa nemračí, už nemračí.

Dnes musím spánok začať,
skôr než neskoro usne vtáča.
Zakalený pohľad očistím.

Nie je to len náhla viera,
čo ma pohltila celá.
O kus väčšej vôle poprosím.

Zajtra nezmôže ma sila,
ktorá mi dnes hlavou bila.
Telo si len vodou orosím.

Podobné témy básní: