Slová naviac

Zverejnené 21. januára 2019

Na nové veci vieme otvoriť ústa.
Vtedy vieme žiť! Odpoveď býva hustá.
Nepoznáme dokonale, nemusíme chápať.
Nebráni to v rozlete a nové slová strádať.

Denne v správach príbehy a postrehy nové.
Život je tak pestrý.
Ťažko ho pomenovať zo skúsenosti prvej.

Vieme odpovedať na všetko, čo príde.
Napriek tomu nepoznáme ten svoj vlastný príbeh!

Poznáme vraj, čo je dobré.
A ako dobre to robiť treba.
Prečo potom chybujeme, až žiť sa s tým nedá?
Koľkým takto naokolo rozdali sme rady?
Koľkých týmto potešili, „spevnili základy“?
Koľké z našich hodnotení pokropilo pôdy?
Koľko z týchto vyjadrení zakalilo vody?

Hodnotíme stále okolo nás svety.
Tvrdíme o druhých, že sú ako malé deti.
Ale v sebe malé dieťa zatiaľ nevidíme.
A to sa pohnúť bojíme a život svoj prespíme.

Hodnotíme včera, hodnotíme zajtra.
To, čo ešte nebolo.
Aj to, čo bude aj tak!

Všetky nové veci vedia pootvárať ústa.
Všetky osudy vieme zhodnotiť.
Určujeme, na čo je tá či ten súca.

Všetko vieme!
Chytrolíni! Všetci ako jeden.
Prajem nám,
nech v živote vlastnom spoznáme
divov aspoň sedem.

Podobné témy básní:

človekhodnotenieohováranieosudsebakritikaslovoČlovek

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk