Šmírák

Zverejnené 6. mája 2019

Z celého rodu, len ja skúmaný som mikroskopom.
Čo prežil som, prežívam a prežijem po popotom.
Zdá sa mi, že len na mňa smerujú kamery.
Pohľady skenujú ma, ako v horách korisť zvery.

Obliekam sa a cítim skúmajúce tváre.
Lipnú mi na koži, v kategóriách nula až staré.
Do práce, do obchodu, pohľady jak míny.
Akoby naozaj, nemal byť skúmaný nik iný.

Absolútne všetci, sú špiónmi vo svete.
Špinavo a vulgárne bránia druhým pri rozlete.
Už ani neviem, ako prestal som byť nimi.
Ťažko sa bojuje, ak neutrieš prach na svojej skrini.

Okolo veľký svet a teba niečo zviera.
Už si sa odtrhol, no ešte chýba správna miera.
Ísť proti špicľom a zápasiť so životom.
Je mierou ktorá príde v pravý čas, a práve potom.

Vykašlem sa na všetky špehujúce tiene.
Keď stratím záujem, budem bezvýznamný pre ne.
V kolotoči sa točí pre ne moja hlava.
Nikdy neustúpim aj ak minie ma povrchná sláva.

Podobné témy básní:

dozoršmírákštbSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk