Stredomorie
Náhoda či zámer? Pohyb kontinentov.
Európa hôr, stepí a morských sedimentov.
Uzavreté hradby stredozemného mora,
dokonale vtesnaného do klenby, čo priam volá.
Do nadmorských výšok stúpajúce zóny,
meniace sa lesy, vegetácia, stromy.
Každé jedno miesto inou podstatou máva,
takto nejak more zóny vegetácie stvára.
Stredomorský svet je iný jak ten náš.
Tomu, kto ju prevníma, poskytne sto krás.
Tam, kde sa jak doma cítim, mám z toho vždy radosť.
to, čo ozaj krásne býva nikdy nemám za dosť.
Zo všetkého z každej inej časti tohto diela,
v stredomorí dobrá nálada sa do žíl ľuďom vlieva.
To je krása, na tom mieste vidieť inú faunu,
flóru a chcieť sa vrátiť domov, ku karpatskému domovu.
Vrátiť sa do hôr karpát, k nášmu stolu.
Suché lesy nahradí tu vlhšia, tmavšia zeleň,
supy, pínie a olivy zas medveď, vlk, či jeleň.
Ako krásne, ako silne rozhoria sa mraky,
novým slnkom, iným zorom, svet je vskutku taký.
Aj keď naše krásne hory menia ročné štýly,
aj keď zveri plné lesy vzbudzujú pocit sily.
Krásny je aj teplý vánok stredomorskej chuti,
kde sa človek vždy vie tešiť a odchodom smúti.