Ufónci

Zverejnené 6. septembra 2018

Zelený, zelený, mužíček vykúlený.
Prečo vôbec nemrká a zreničky nemení?

Pretiahnuté očičká, hlava úzka, maličká.
Zobrazený na plátne, jak sa skrúca obratne.

Prečo by, zelený, nemohol byť červený?
Nemať pekné zorničky a účes od mamičky?

Prečo by, mužíček, nemohol byť bochníček?
Obtlstnutá žienka, červená jak lienka?

A prečo by lietal na Zem? Nebol by to čistý blázen?
Mať tak tanier zázračný, po iných svetoch by bol lačný.

Obhliadka mŕtvolky straší deti od škôlky.
Ale či to čistý klam, alebo len hlavolam?

Utajené nálezy, tajné púštne prevezy.
Všetko sa len povráva, času prudko zdoláva.

Kto asi objasní, kedy sa pravda vyjasní.
Kto prevezme pravé slovo, aby v tom už jasno bolo?

Alebo sa pohrozí, že nás cudzie ohrozí.
Z iných štátov prijmeme, no z vesmíru nechceme.

Takéto idey, nám každý rád namieri.
Ale pravda odveká, ukazuje nepoznaného človeka.

Podobné témy básní:

mužíčektanierufoufónvesmírzelenýSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk