«
Úsmev
Zverejnené 8. januára 2020
Usmievam sa pomaly,
na každom kroku ako bezhlavý.
Neviem, prečo to vydržím.
Veď v sebe radosť nedržím!
Proste ma vedie k úsmevu,
každý okamih vnímam ako hru.
Jak bábky sme tu na Zemi,
tak prečo nesmiať sa jak blažení?
Čokoľvek zajtra urobím,
mi smiechom ústa vyloží.
A tienne kúty v bezvetrí,
môj úsmev razom prevetrí.
Skúšam na druhých pôsobiť,
je ťažké sám sa pri tom nerozbiť.
Chce to mať pevné návyky,
zahodiť slabé zlozvyky.
Druhí sú často ladení,
akoby boli v zemi zakopaní.
A moje ústne kútiky,
dráždia ich ostro ako prútiky.
Lepšie však vždy sa ukáže,
byť usmiaty jak detské koláže.
A nezmyselné návrhy,
zhrabať s úsmevom pod stoly.