Značka
Už v kolíske mal som hlad,
každý môj prejav ďalší zvrat.
Mal som hlad po poznaní,
s čím ma svet oboznámi.
Chcel som sa prejavovať sám.
Čo viac na tomto svete mám?
Viac ako vlastné vyznanie?
Viac ako vnútorné volanie?
Dostal som sa do veku,
priviazali ma ku vleku.
Povinné školské dochádzky,
mi menili v hlave obrázky.
Vytepali mi do duše,
aké budem nosiť obruče.
A z voľne letiaceho vtáčka,
stala sa továrenská značka.
Označený kódom „Budeš!“,
pozerať musíš kde rúbeš.
Označený kódom „Si“!,
skrotíme ťa ako psy.
Roky už som od školy,
sú mi úzke závory.
Mantinel, čo držal ma,
búram znovu od rána.
A každý deň sa pýtam: „Kto som?“
Denne končím s dlhým nosom.
Vlastná identita ako bez mena,
je pre mňa na nočnú moru zmenená.
A každý deň tie isté správy,
vraj „mám istoty a som zdravý„.
A znova ma to zneistí,
kedy si pokoj vlastný zaistím?
Strhávam zo seba značky,
všetko sú to to pre mňa sračky!
Mením sa a sebe sám,
dávam identitu. A nielen klam!