Rádiohity

Budík zvoní, zapnem rádio.
Myslím – „Čo tak keby sa pokazilo?“
… „strašne by ma mrzelo“,
nepočuť to čo v ňom odznelo.

Rádiohit čerstvý vypekám,
a popritom z pyžama sa vyzliekam.
Kým si spravím rozcvičku,
tie hity mi už lezú po tričku.

Takto sa denne nudím, a súdim,
a večer opäť nemám dosť.
Najmilším piesňam už neverím, a smútim,
v rádiu zas len minulosť.

Tých všetkých slávnych hitov, a tipov,
mám už cez všetku srsť.
Asi som si však na ne zvykol, a klikol,
osprostievam z toho dosť.

Budík zvoní zapnem rádio,
„omylom“ sa mi pokazilo.
Teraz ma to „strašne“ mrzí,
„z očí sa mi lejú slzy“.

Láska k hudbe neustáva,
je silnejšia ako káva.
Do tónov, ktoré mám tak rád,
rád sa vnorím aj stokrát.

A ak ich nevieš počúvať,
tak radšej k rádiu sa vráť ….

Podobné témy básní: