Na nože
Prajem vám, pokoj ktorý v sebe mám.
Aj keď vnútri neutícham
a zdá sa mi že nestrádam.
Rozbúraný, v skutočnosti rozhnevaný.
Vždy za dobré a zároveň sám:
Na nože s Bohom, všetkými anjelmi,
každou hmotou okolo. So všetkým
hmotným, ľudskými maniermi a s čistým
priezorom. Na nože so sebou,
so svojimi chybami, s rodinou, priateľmi,
s mojou láskou a dávnymi láskami,
s učiteľmi, frajermi. Na nože s dobrom,
s každou čiernou tmou, s temnotou okolo.
Na nože s krásou, bielymi dňami a
mamonou na stoloch. Na nože s Tebou, s
Tvojimi názormi a požiadavkami. S Tvojimi
hriechmi, všetkými postojmi, čo v ceste stoja mi.
Na nože s vojnou, bezhlavým strieľaním,
s autami, dopravou. S bezcitným davom,
umeleckými dielami a architektúrou zhýralou.
Na nože s mäsom, umelým odchovom a lovom
bezzubým. S horami ľudí, s Vianocami,
a so všetkým, čo ľúbim. Na nože s teplom,
a s morom a s ľahkými ženami. S každým vírusom,
a chorobou a s bezdomovcami. Na nože s kvetmi,
a ich včelami, a s hviezdnou oblohou. A s lesmi,
so zvieratami a chemickou potravou. Na nože
s dielom prázdnych umelcov a hlavami prázdnymi.
Na nože s kožou cudzích votrelcov a spevnenými
bránami.
Sám so sebou, často utekám, a sám si neverím.
Že som tak veľký, že sa podliezam a v názoroch zbabelý.
Sám sebe hriechom, sebarozporom a dušným trápením.
Sám neznalosťou, s cudzím príbehom, a s divným znamením.
Sám sebe vajgľom, otvorom, dierou do tela.
Sám sebe vykúreným príbehom.
Príbehom do tela, do tela, do tela…..
»