Syn v tieni
Nevieš čo so synom, straší ťa iných klišé,
ľud vie a súdi, rozum ti nadávky píše.
Rodina sa obracia v stred užívaných sloganov,
na okraji, uzimená, v mokvavej hmle bez pomoci.
Šanca v princa – vykúpenie a či ďalšia potupa,
vedieť to čo predtým – vnem vhupne s tebou do hlúpa.
Iba priepasť, biele pary prelievajú mysle v zmysle,
učupieť nad okraj jamy a prezliecť sa v rysy hmlisté.
Ach život, ten krátky úsek vnímame jak nadovšeko,
akoby hneď malo zmiznúť, všetko pekné zrazu stieklo.
Nebá, peklá, zemské raje, túžby inflagrantne vliate,
nie zo seba ale z blízkosti sú tieto kšefty zliate.
Čo so synom keď tam stojíš a možnosti hryzie čas,
výstrely odvšadiaľ počuť, v každom smere iba prásk.
Ruky slabnú, bezmocnosť už zatváraš oči zemi,
pevnina je v nedohľadne a syn plače skrytý v tieni…
Daj mu meno Silná láska, daj mu pokoj – Pokoj ľudí,
utíš plač a zdvihni hore tvoj plod čo sa v tieni studí.
Svetlo, chyť ho, len tak málo, daruj facku svojmu lícu,
a buď silná: vetrom, vplyvom, ľuďom a aj svojmu gýču.