Tajomná
Počas dažďov temnej búrky,
keď sa v dome rodia túžby,
počas nekonečne mokrých dní.
Keď tam nad horami hrmí,
keď sú vtáky skryté v tŕní,
počas nekonečne tmavých dní.
Vtedy milá, nežná, sladká,
premočená, chladná, vratká,
sama pocítila dotyk tmy.
Vtedy bola krásna mladá,
nevedela čo je zrada,
práve žila svoje vlastné sny.
—————-
Ale prečo potom bála sa školy a detí,
prečo vôkol seba rada mala smeti,
prečo bola vždy sama a nezadaná….
Prečo chodievala stále iba v čiernom,
a večne mala strach pred svetlom…
——————
Možnože to bola naša vina,
keď fascinovala ju sveta špina.
A možnože aj pre nás zrada,
keď sa prestala mať rada.
Stále sa tu vraví, aká vlastne bola,
……no aké boli vplyvy zdola???
A z čoho asi vznikol ten jej vlastný svet???
Preto nazrime do ruky
a vnímajme tok rieky.
Snažme sa spojiť rozluky,
a napraviť prieky.
Žime život, ktorý má zmysel,
keď spätý je s niekým.
Pre koho budeme lepší,
ako svet špiny predtým.