Divočina

Ako makaky lezú po stromoch,
ako roboty hľadia po klonoch,
ako ľudia hľadia po domoch,
tak to autor píše v románoch.

Ako keby sme tu neboli,
ako by sme mali okovy,
cesty krížili nám závory,
a druhí diktovali osnovy.

Všetko sa tu mení len nie ja,
rovnaký blázon čumím do seba.
V hlave mi svitá potreba,
pozbierať zvyšky od chleba.

Človek ty malý ospalec,
ukazujem ti na palec.
A až ťa prejde parný valec,
ostaneš tu stáť ako holá vec.

Darmo sa tu takto čuduješ,
týmto slovám tu pózuješ.
Sám seba otravuješ,
a ostatným sa večne sťažuješ.

Podobné témy básní: