Slovensko
Chodíme po krajoch chutí a vôní,
po zemiach pralesov, púští a morí.
Po jednej Zemi, po jednej súši,
krajiny menia v nás pocity v duši.
Krajiny, ktoré sa lámu na kúsky,
pred túžbou rozbité na malé trosky.
Všetky sú pre ľudí, všetky sú živé,
zo všetkých berieme spomienky clivé.
Dnes sme tu u nás, v slovenskej zemi,
v zemi, kde ľudský duch dlho pramení.
Kde ľudia vedia s prírodou žiť,
oddávna s ňou pevne v spojení byť.
Je to zem neveľká, no predsa krásna,
pre toho, kto vníma, celkom úžasná.
Je to kraj, kde človek v práci sa zdiera,
kde pozná prírodu, kde chová zviera.
Je to kraj pasienkov s ovčími stádami,
plný lúčnych kvetov so živými vodami.
Kraj polí, lánami dozretých obilí,
čo ľudia na zrnká s radosťou pobili.
Kraj lúk, kde stohmi sena sa vlní zem,
tam, kde si terasy kopaníc pozrieť chcem…