Anjel & človek
Anjel píše list, do pozemských skíc.
Ak náhodou skicu stratíš, list si mysľou hneď obrátiš.
Anjel píše skicu pozemskému listu,
rozmlúva v nej o tom, ako bude po tom.
V rozhovoroch s nami, beží do úhrany.
V liste píše o tom, kto sa stane katom.
Anjel píše v slovách, hriechy v našich dobách,
píše o tom nám, ponúka nám plán.
Tu sa mu chce dobre vodiť, nevie ale s nami chodiť.
Anjel spáva sám, nemal dobrý plán.
Chce sa votrieť do priazne, ľudí berie oblastne.
Z rúk si spravil krídla, nohy hodné bidla.
Zletel k nám, no nie k vám.
Človek verzus anjel: zaujímavý manier!
Človek spával sám, nemal obzvlášť plán.
Človek si sníval, anjel k nemu líhal.
Človek si zúfal, anjel zaňho dúfal.
Anjel verzus človek: náš krok za dolet.
Anjel perie strapaté, človek telo chlpaté.
Anjel – telom duchovný, človek – duchom toporný.
Anjel padlý, ranený, človek hrdo blažený.
Keď ide o život, človek to miluje,
pri splne mesiaca v Sodome tancuje.
Keď ide o krk, človek si spieva,
žily si satanskou krvou nalieva.
Keď sa anjel vraždí, ľudí k činom dráždi,
ľudia to milujú, pred smrťou tancujú.
Keď sa človek mučí, druhý pri ňom skučí,
anjelik si pierka splieta do koterca.
Boj ľudí a anjelov, to začína nesmelo –
človek v boji víťazí, vnútorne sa podrazí.
anjel mokvá v tržných ranách, čaká, že priletí vrana.
Boj anjelov s ľuďmi – spríčinený súdmi.
Anjel cíti odvahu, človek máva prevahu.
„Anjelsky pozemšťan“ – „aké krásne“!
Svetlo mu v očiach poihrá, zhasne.
Zreničky čierne, duša biela,
poznávam v tele archanjela.
Deti svetla – straťte sa!
náš svet čaká noblesa!
mŕtve sfingy ožívajú,
deti sveta pochovajú.
Človek skrvavený – biela múmia,
Anjel bez žiary – duchovná kúria.
Duchovná mumia ožíva v tele,
telo je bez krvi navždy len biele!
Pozemšťan človek, žijúci na Zemi,
fantasy practicum nechajme na nebi.
Sme jeden a ten je v zástupoch možný,
môžeme množiť zložité kozmy.
Anjelske kozmy nie sú medzi nami,
Tu, u nás, na svete, stretajú sa s nami.
Ľudský duch počúva, čo mu anjel radí,
v duši sa stretajú dve autostrády.
Tuzemské pravidlá nám celistvo vplývajú,
s človekom slabým poľahky kývajú.
Rezortné svety – dva vplyvy tela,
nech každý jedinec v oboch umiera …