Bez stresu

Zverejnené 17. októbra 2018

Starosti nás celkom skľúčia,
zostane len hlúpy strach.
Roztrasených sa to týka,
topiacich sa v obavách.

Celí ovládaní strachom,
máme ho denne na stole.
Môžeš sa ešte pohnúť bez strachu a nevôle?

————————————–
Ľudia starajú sa v raji,
či sú šťastní, dobrí, zdraví.
Či im nezhorel ich kraj,
ktorý predtým bol ich raj.

Človek, človek, prestaň slúžiť
svojim modlám zviazaným.
Nezamýšľaj sa nad šťastím,
na mieste si Rajom nazvaným.
————————————–

Starosti vidíme všade, pohlcujú naše JA.
Nemôžem kráčať po záhrade, aby nemyslel som na to,
čo urobiť ma čaká,
to, čo musím plánovať,
prečo ďalší deň ma bude zase celý stresovať.

Je to iba voľba hlavy – zdravie tela, silný duch.
Zakopať, schovať obavy, pretrhnúť kriedový kruh.

Ešte stále, ešte teraz,
vo hviezdach je písané:
„Nahý sa zrodil človek, a nič nemá nahrané.“

Podobné témy básní:

človekobavyrajstresSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk