Dobré pred nami
Nikto, už neverí, že narodiť sa veselý,
a prežiť život dospelých sa dá.
Aj bez ujmy a starostí, a bez riešení hlúpostí,
koľko aj tebe v hlave denne z nich napadá?
Priznaj sa, že hlavu plnú máš,
myšlienok jak na guľáš,
a realita sa ti rozpadá…
… Na časti oddelené, stmelené, a polepené, nechcené,
a pre mozog je riešiť ich závada …
… a záhada.
Každý si narieka, život že mu uteká,
a nezostáva nič na spasenie.
Všetko vymyká sa kontrole,
a stále prázdno na stole a pocit,
že prichádza nechcené.
Nastal čas, keď činy dospelých,
doliehajú aj na zbabelých,
a vôkol minimum je veselých.
Ktorí by zvyšky prázdnych rozkoší,
pozbierali do noší a vyhodili
na haldy vecí zničených.
A napätie v poli graduje,
princíp sa od princípu mutuje,
a radosť zužuje sa prosby.
A pritom všetko, čo raz vykvitlo,
a žiť si samo navyklo,
je schopné prežiť aj bez starostí.
Stačí dva pohľady na hory a
nevidieť v nich závory, len voľnosť
vzduchu prúdi pľúcami.
A svety pokrútené v trápení, sa
zmenia na ra na Zemi a ty prestaneš
tápať v ústraní.
Je to možné, dokonca musené,
veď preto postihlo ťa zrodenie.
Aby si vedel čítať svet aj neznámy.
Vždy je niečo pekné pred nami … .
»