Slnečnice
Pole prázdnych slnečníc.
Vysypaných na na chodník.
Zlietajú sa sýkorky.
A padá dážď.
Vzpínam ruky do polí.
Chuť na semená zahojí,
všetky rany v údolí.
Kde je len plač.
R:
————————————
Všetko na zemi, v hlavách vôbec nič.
Oddávam sa výškam a dravce chcem nájsť.
Čo zastavia sýkoriek hlas.
Plávam a mávam do vzdušných más.
Aby rozvíril som čo dal klas.
————————————
Pole suchých slnečníc.
Zo semien už nie je nič.
A prežrané sýkorky,
si chvália dážď.
Ruky ryjú do polí.
Pod zemou hľadám zdroj nový.
Telo doráňané spí.
A padá mráz.
R:
———————————–
Všetko je v zemi. V hlavách stále nič.
Oddávam sa výškam a dravce chcem nájsť.
Čo zastavia sýkoriek hlas.
Plávam a mávam do vzdušných más.
Aby rozvíril som čo dal klas.
———————————–
Polia celkom zorané.
Kamene vyzbierané.
Hejná vrán a havranov,
už skolil mráz.
Moje ruky zmenené.
Všetko už vzali zo zeme.
Iba oni, ja a slnečnice,
rastú zas.
R:
———————————–
Korene v zemi. Nahlas všetko krič!
Oddávam sa výškam a stravu chcem nájsť.
Čo pristrihne vtáčikom hlas.
Plávam a mávam do vzdušných más.
Aby rozvíril som polia krás.
———————————–