Dobro pre lesy
Niekto by si možno myslel, že hádať sa má nejaký zmysel.
Niekto v svoju pravdu verí, a tvári sa že je v cieli.
Niekto sa prizerá, ako to vyzerá. Večné hádky cez dve tváre.
Niekto to nevníma. A iba preklína, keď začne vznikať malér.
MY sme však nad vecou, poznáme kadečo,
aj tých čo nás hania stále.
Musíme to vnímať, nie iba zahmlievať:
pravdu, ktorá platí odpradávna a nášmu poslaniu je daná.
Kto sme MY, bratia pokrvní,
týmto putom už navždy spojení?
Pravé dnes, keď sa rozchádzame v zlom,
vtedy zhorí les a zrúbe sa každý strom.
Ja, ty, oni, my a on, počujeme kričať strom.
Každý z nás sa k nemu činí, každý nesie kúsok viny.
Les každému učarí, a úsmev na tvári, prebehne mysľou.
A zastaví niekde tam, kde pred pravdou utekám.
Robíme si to len sami, že stratégie sú zas drámy.
Klany vedie pravda jedna, avšak často neposedná.
Socha, chrám či veľtrh, jedno telo lesa z troch.
Prístupy čo riadia zmysly, autori vedia po čo prišli.
Každý nemôže byť prvý, les sa v rukách žalôb mrví.
Môžeš si byť po tom istý, že sám zvládneš byť vždy čistý?