«
Živý systém :)
Zverejnené 15. apríla 2019
Po svahu kostičky sa mecú,
dole zrázmi padajú.
Do diaľky sa šíri hrkot,
ktorí starci poznajú.
Zuby chcú sa pridať k tancu,
ploché dýčky žltkavé.
Dnes ti viem povedať prečo,
je ľudské telo vrtkavé.
Časti uvoľnených kĺbov,
opúšťajú púzdier skrýš.
Majú naponáhlo svetom,
kým ich chlape nezničíš.
Šľachy rozparujú vlákna,
svaly ochabujú v nás.
Ešte deň, aj buniek jadrá,
skríknu ofenzívny čas.
Čo sa stane, čo sa stane,
keď sa moky vylejú?
Suchý, jak na slnku mloky,
naše telá zotlejú.
Všetká hmota zatiaľ živá,
život živých zatiaľ žíl,
sú dôkazom, že i život sám
dokáže žiť len s vypätím síl.