Jedlo
Celý deň bez jedla prešla,
unavená hlavu skláňa.
Chce sa napiť, najesť, pospať.
No zatiaľ len jedlo zháňa.
Pozná chute ešte z domu.
Vie, čo vonia, a čo páchne.
Jedlo prirovnáva k stromu,
ktorý produkuje básne.
Všetky chute má v pamäti.
Hľadá v skrýšach, v každom kúte.
na výber, čo dneškom letí,
kuká stroho, celkom krute.
Dosť potravín ponúkajú regály,
čo hojnosť majú.
Až v tom zmätku farieb, druhov,
omotaní sme so stuhou.
Všetko v dosah každej ruky,
tak lacné, tak sa núka.
Potraviny ako prúty,
ako rozkvitnutá lúka.
Je kvalita ozaj dobrá?
Ozaj vieme to, čo jeme?
Hlavne vedieť, či žijeme.
Či poznáme význam: „prežijeme“.
Plné pulty, bio trhy.
Žranička na každom kroku.
Z jedla zo spánku už strhy,
stresy z jedla po dni v roku.
Putovala dlho, hladná.
Živili ju staršie vnemy.
Miesto slín sa z dnešnej stravy,
prudko tvorili jej hlieny.
Nechce jesť veci nečisté,
pošpinené UV zónou.
Chce potravu čistú, čerstvú,
čo rastie okolo domov.
Ale čo už, bude iná.
Bude jesť, čo vôkol nájde.
Čie je leto a či zima,
rozum jej beľmom nezájde.