Ohraničení
Hranice dávno nie sú nám prekážkou.
Na cestách nie sme viac delení prepážkou.
Trasy sú väčšinou na voľné priechody.
Pod plotmi často sú ukryté priechody.
Chceme byť všetkými a všetkých poznávať.
Cudzími jazykmi s každým sa rozprávať.
Dnes už nie cudzincov pozývať do domu,
a búrať kedysi Železnú oponu.
Cítime slobodu v pluráli názorov.
Vnímame potrebu jednoty národov.
Myšlienky môžu byť krásne len úprimné tak,
ako slová sú čisté len vo víne.
Všetko sa zdá byť v tej potrebnej harmónií,
… až kým nás nezmrazí vo vlastnej irónií …
Zavretí do seba mačkáme mobily,
v autách sa vozíme sami, hoc bez sily,
domy nám hrádzajú vysoké múry,
sídliská zamknuté do štvrtí – vzbury?
Byť raz tak svetoví a poznať všetkých z nás,
je v spore s tým všetkým čo každý robí zas:
denne si vystrojím privátnu hostinu
a v strachu pred svetom chránim si modrinu.
Tá, hoci nie je dnes znateľná na líci,
vo vnútri zmodrali sme ako šmolíci.