Zábava?
Pouličná zábava, v podstate odvaha.
Nemôžem zabudnúť, akú mala vlastne chuť.
Na tej známej púti, kde sa všetko krúti,
lietajú tam balóny a sladkostí galóny.
Ľudia sú veselí, starosti podeli,
a chceli by zabudnúť, života reálneho chuť.
Skupiny banditov, bojujú o mýto,
nedá sa im zabudnúť, lacných peňazí chuť.
Z pouličnej zábavy, naspäť sme sa dostali,
až do Ameriky v snahe napodobniť „profíky“.
Zmarené peniaze a krásne víkendy,
prišlo nás to draho, ešte aj za benzín.
Pouličné divadlá, niekoľkých odradia.
Niektorí už zabudli, nechcú medzi obludy.
Tradičné známe vedie: „Cukor a hry“ nepodvedieš!
V prci sme otroci, vo voľnom čase do noci.
Hráme sa na ľudí, v uliciach záľuby –
sú ako na dlani. Pred nimi sme tak bezbranní.
Pouličná zábav, voľný čas nám dotvára.
Je to fakt potrebné? Dvíhať vzory zo zeme?
Kde sú naše nápady, na zábavu a poklady?
Kdesi v nás ukryté – chce to myslenie rozvité.
Pozrel som na púti, svet sa mi zarmútil.
Vravím si: „Šialené!“, baviť sa tak uprene.
A krásny voľný deň, slnko hádže za mňa tieň.
Cítil som sa slobodný.
Pocit väzňov je na dvore ale obdobný.