Otázky naruby
Otázniky – tie sú v nás a budú.
Pridám ďalšiu odpoveď a zaženiem nudu.
V otáznikoch sa ukrývajú hlásky,
nové slabiky, slová aj viet zväzky.
Každý inak predstiera otázniky svoje.
Predstavujú istoty aj naše skryté zdroje.
Poznať – to nás ženie, náhli.
Hoci by sme na svoje dno siahli.
Otázniky – večné pokušenie.
Prežijeme čas, čo ostal, ako krásne snenie?
Odpovede nachádzame možno veštbou z ruky.
Chceme vedieť: Zosilnieme? Ostaneme z múky?
Pokúšame, denne chceme poznať, objasňovať.
Vlastný osud chceme rýchlo komplet dokresľovať.
V otáznikoch ukryté sú priania, živé rýmy,
čakajúc na zoradenie a zladenie s nimi.
Možno odpovede prídu a ostanú slepé.
Môžeme len domyslieť si možnosti do splete,
ktorá viaže všetky vety vysielané, priané.
To, či sú to veci chcené, smie ostať neznáme.
Ja mám v srdci otázniky. Rozprávam sa s nimi.
Raz chcem zažiť silu verša a s ním zdolať zimy.
Hadíky a bodky voľne poletujú v tele.
Všetky tieto známe znaky chcem dotvoriť. …
… aby raz, až bude treba, našla/našiel som ich celé.
»