Práve ty!

Zverejnené 31. januára 2020

Predstavy sú presné, ako vyzerať má láska.
V hlave máme figuríny, aká má byť ktorá kráska.
Predstavy sa miesia s nocou a obloha z modrej šedá.
Ako v rozprávke o rybke, ďalej sa ísť už nedá.

Pevné predstavy o našej láske zväzujú a trápia,
vlastné chcenie v úzadí sa chveje, zlé časy ho mlátia.
Buď sa vzdáme svojich ideálov alebo pochopíme jasne.
Nestavajme ciele láske pevné a vnímajme ju krásne.

„Nikdy sa nezamilovať tam, kde nie je prvá trieda.“
Čo ak spoznáš inú dvojku, ktorú nevšimnúť sa nedá?
Všetky múry, valy, ohradníky pokorili otázky.
A tie všetky jednoducho z citu, z obyčajnej lásky.

A kým premýšľal som, kým som hľadel do urputných hĺbok,
ktoré skrývajú sa v hĺbke duše a dávajú pohyb v kĺboch.
Ona spýtala sa ostatného, nešetrila slová.
Hoci otázka to jednoduchá, mnohoslovne volá.

A ten ostatný to zopakoval a vznikla známa hláška:
„Miluješ ma?“

Už mám o jedno dievča menej … zbytočne drala sa mi podrážka.

Podobné témy básní:

láskamilovanieotázkypravávzťahVzťahy

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk