Prezident

Zverejnené 23. júla 2018

„Dobrý, je tak priateľský, k ľudu svoj hlas smeruje“.
To sa ozýva, z úst veriacich, v to, čo ten pán sľubuje.

„Toľké šťastie, že bol zvolený, a že potreby nám zaplní.“
Vraví človek, otec rodiny, čaká kým ďalšia smena zazvoní.

„Konečne muž, čo sa nebojí, a bude za nás bojovať.“
Nahovára si, slabý, chudobný, s osudom alkoholu holdovať.

„Nezávislý, nikým spojený, proste človek iba pre ľudí.“
Už to cítím, akým modlením, vznikajú tieto preludy.

„Vzišiel z ľudu, je to jeden z nás, má našu plnú dôveru.“
Trasľavo trúsi, človek bezmocný, čo naletel na poveru.

„Bez vplyvu médii, bez reklamy, dokázal sa prebojovať.“
A to sa práve, s týmto názorom, dá človek často spojovať.

„Je to dáma, ktorá ukáže, mužom pravé hodnoty.“
To tvrdí žena, veľmi hanblivá, so strachom zo samoty.

„Moji milí, ja poviem vám, že pár desaťročí som na svete.
A počas éry, vzišlo mnoho strán a politických osudov.
Smery osvety, ktoré sa šírili, vždy boli niečím tŕňom v päte.
Dostatok prezidentov, a iných štátnych hláv,
preskupovanie bytov a iných štátnych trov…

Nechcem byť iný, nechcem kázať vám, viem že rozhodnutia visia na chlebe.

Podobné témy básní:

človekpolitikaprezidentvládaSpoločnosť

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk