Priskorá jar
Život je krásny, a láska tiež,
tak rýchlo ich vezmi a zober preč.
Nechci sa vrátiť bez nich späť,
lebo vrátiš sa a ich už niet.
Pamätaj v smútku na tú silu v nás,
kaskádam šťastia obetuj svoj čas,
maj sa rád ak sa aspoň trochu vnímaš,
už nastačí ak len v kúte snívaš.
Prechádzaj sa po svojom meste,
objav to, čo denne stojí ti v ceste,
nestrácaj nádej, ak si sám, a v depke,
len preto nepodľahni každej škriepke.
Čítaj z rúk slová, ktoré hladia ti tvár,
nasaď si oči a zistíš, že sú tiež dar.
Teš sa z tých chvíľ, čo život ti dal,
nikdy nezapieraj svoju tvár.
Vždy prídu chvíle ťažké, no potrebné,
správaš sa hlúpo a vyzeráš pobiedne,
tvár v rukách, z úst len mrazivé slová,
v zrkadle sám seba vidíš sťa vola.
Prehraté výzvy ti skrížia cesty,
dávaš si zato samé vysoké tresty.
Otoč sa k búrke, nech dážď hladí tvoju tvár,
v hmle kvapiek spoznáš skrytý zjav.
Sklamania prídu, nie sú však zlé,
aj vďaka nim sme stále tu, v hre.
Zovri si päsť, smelo prelom svoj žiaľ,
snaž sa, nech smeruješ vždy priamo, vdiaľ.
Sme ako rýchle blesky uprostred hromu,
pevnými základmi sme blízko stromu.
Pichliače z ježka a šikovnosť líšky,
prečo však máme strach aj z malej myšky?
Dospel som k záveru verejnej mienky:
Nesmelo meníme denne si plienky.
Sú cesty také, ktoré ťa chránia,
slová z úst druhých, ktoré ťa hania,
myšlienky priateľov, čo vŕtajú ti v hlave,
kým ty si zaplávaš v nečinnej úľave.
Teraz je jar, leto sa blíži,
všimni si toho, kto s tebou sa zblíži.
Slnečné lúče spália tvoju tvár,
nenechaj ho konať nazmar.
Radostne naladení teraz byť môžeme,
niečo je vo vzduchu – príjemné zblíženie.
Treba si premyslieť, vyložiť nohy,
v súlade s prírodou akčný plán stvoriť.
Lebo zatiaľ sa ti život krúti,
zastal v tvojich rukách skrehnutých,
preto skús si túžbu vnútiť,
a vymaň sa z osudov prehnutých.