Sudičky

Zverejnené

Čím sa človek dostal ku Zemi?
Kto prisúdil mu vpred ísť bez zmeny?
Zaslúžili sme si sami bič?
Sami si bežať a nedokázať nič?
To sa môže stať len na Zemi.

Koľkí z nás sa vypravili vpred?
Koľko nápadov a ziskuchtivých mét?
Iba sedím, v kúte nariekam,
keď si pomyslím, že utekám.
A že kruhový je náš náhlivý svet.

Nebotvorné príčiny, vzopreli sa od hliny,
a vznikol človek, ustálený druh.
Nádej a aj sklamania, do vienka dostal vyznania –
Ako sa správať? Ako uzatvárať kruh?

Dostal priania sudičiek a neúprosných babičiek.
Tie postúpali všetko okolo.
Aby sa nemohol viac rozvíjať, no potreby svoje neskrývať.
A tak akosi vždy vznikať nanovo.

Dychy mojich vlastných sudičiek,
cítim, že ženú ma do uličiek.
Kde rozhodnúť sa musím celkom sám!

Ako dostal som sa ku Zemi?
Kto mi určil, že som nádejný?
Kto ma vlastnou rukou kráčať pritlačí?

Snáď tie nebotvorné príčiny?
Niekde ovplyvňujú súčiny?
Čím sa vynásobiť a kde nájsť si liek?

Zasluhujeme si vlastný bič!
Môžem za to, že mám taký chtíč?
A čo naviac môžem vymyslieť?

Podobné témy básní:

neboosudsilasudičkyživotČlovek

KONTAKT na autora:   admin@blognet.sk