Parlamentné voľby
Blížia sa voľby, a v popredí sú prieskumy.
Opäť zas čakáš, koho ti vytlačia struny.
Spoliehaš na druhých, že sa len hrubo priživíš.
Volíš tých v popredí. Nie si mačka, ale myš.
Vždy keď sú voľby, vážime si vlastné národy.
Vieme sa zjednotiť, a nechať niektorých potopiť do vody.
Sme zrazu vlastenci, a aj keď nás okrádajú.
Znovu im dáme hlas, keď udrú opäť na zľavu.
Nemajú charakter, ale to nás vôbec netrápi.
V novom šate v hlavách urobia nám reštarty.
Majstri prezliekania, arogancie a nárekov.
Bojujú netaktne , no bojíme sa začať bez liekov.
Čoskoro voľby – vždy vidíme ich tak významne.
S napätím čakáme, ako to znovu dopadne?
Tentokrát dôležitejšie ako kedykoľvek predtým…
Kedy to skončí? Tieto scenáre nech ujdu závetrím.
Vieme sa klamať, dávať sa lžami dokopy.
Vieme zabúdať a kopať vôkol zákopy.
Pár sľubov na tanieri a obed sa uvarí.
Či je to osud náš žiť stále bez tvárí?
Namiesto srdcom, volíme so zúfaním.
Neriadime sa naším prvoplánovým volaním.
Názory zmeníme, tak ako do vzťahov –
– potýkame sa s chabou odvahou.
Bodaj by prišiel deň, keď česť zvíťazí.
Keď z našich rodičov, stanú sa víťazi!
Uvidia, ako ich deti stavajú sa seba:
Najväčšie zadosťučinenie.
… čoskoro nevyhnutná potreba!