Tvoje siete
Kráčal som a cítil, že sa vesmír dvíha.
To niekto prepojený karty poodkrýva.
Zasiahol ma pocit záujmu a v strehu,
počúval som hlučné tóny vesmírneho spevu.
Obrazy čo v mysli, boli odvždy zjavné,
zrazu neprišli mi, až tak celkom správne.
To, čo sa chystalo, nové do mňa vprúdiť,
pohltilo všetko … a rozbilo pochýb hrudy.
Odpoveď som nechcel naťahovať dlho.
Na toto som čakal predsa rokov mnoho:
na napojenie priamo, na tú istú vlnu,
stane sa len raz – ak ju chytíš vôbec plnú.
——————————————
Chytili sme vlákna natiahnuté svetom.
Vesmírom sú pnuté a nadnášané letom.
Našli sme si konce a polapili za ne.
Akoby do sietí, už chytení sme v lane.
——————————————
Doteraz to bolo – hm, akosi vždy jasné.
Cesta vydláždená názormi okolia a
výstražné blízkych tóny hlasné.
Akoby som mal mať linkované svety,
niekým iným, ktorý sám stratený blúdi slepý.
——————————————
Chytili sme vlákna natiahnuté svetom.
Každý koniec prichytený stal sa novým vzletom –
nášho chcenia, túžob, snov a skrytých prianí,
ktoré sme hľadali vo veštení z našich dlaní.
Chytila si ma do svojej čistej túžby.
Uplietla si vlákno, ktoré teraz obom slúži.
Je to záväzok a neskutočné prianie:
počúvať tón vlákna a zachytiť jeho dianie.
——————————————-
Už kráčame dvaja, ruka oči dvíha.
Prepojením prúdi neskutočne veľká sila.
Oboch nás môžu zlákať ďalšie hriešne miesta.
Nie však, ak vieme, že cieľom je táto krásna cesta.