Vojna vzťahov
Vyhlasujem výberové, konanie čo zmení mnohé.
Moje otvorené zmysly núkam dáme, čo si myslí:
že ich skrotí, zvládne sama, že preto si vraví dáma.
Moje čakajúce zmysly zneuži, ako ty myslíš.
Vyrob si z nich povraz, šnúru, osmahni ma ako kuru.
Využi ich na maximá a nešetri na minimách.
Trieskaj s nimi, bi a krúť – nauč sa im neuhnúť.
Rozdupaj ich po záhrade, zakop ako pri poklade.
Polievaj ich, strihaj, štikaj, len sa pri tom nepocikaj.
Ak náhodou začne trieliť, niekto, kto chce ďalší zveriť,
svoje zmysly do úschovy …
… prijmi ho, nebude prvý!
Ale zistí v skúsenosti, aké zmysly nosia cnosti.
A bude si veľmi vážiť, že to s tebou mohol zažiť.
A príde deň, keď sa spolu, posadíte k rohu stolu.
A na ďalších hostí čakať budete, a pritom plakať:
Od radosti, že si zmysly môžeš zobrať, keď si zmyslíš,
a ten chudák z rohu stola, pochopí, kto si a bola.
To len jedna veľká chyba, urobila z neho hríba –
stojaceho na záhrade, červom rozožratým všade …
… ako z mnohých, tak aj zo mňa. Volá sa to vzťahov vojna.
»