Vedkyňa
Na počesť ženy, čo vzala mi slová,
a ostrým pohľadom prenikla znova.
Do môjho tela, celkom do vnútra,
v niektorých momentoch nazvem to ultra.
Píšem tento text, aby uverila:
Že stretnutie bez vzťahu, môže byť sila.
Že dá sa to prežiť, aj hoci sa vnútra,
fyzicky nikdy nestretnú – v zmysle kamasútra.
Na tejto žene si úprimne cením,
že dojem nezjaví, aj keď sa mením.
Môžem len zťažka odkrývať listy,
ktorými iní si sú celkom istí.
V oku jej videl som mnoho:
obavy, strach, nezdarnú lásku aj osobný krach,
radosti, výzvy, pýchu aj slabosť …
… z každej roviny dá sa zobrať zadosť.
Je to tá žena, čo poznať sa patrí.
Aby muž nedelil ženy len na tri:
1. krásne či škaredé a medzi tým,
2. barbie a popelky a medzi tým,
3. hriešnice a sväté a medzi tým.
Vážim si, keď mäžem vidieť ju zblízka.
Rozprávať o tom, čo srdcia nám stíska.
A hoci môžem si domýšľať mnoho,
odpoveď: „Kto je to?“ viem iba stroho.
Nezvyklé témy sa dajú s ňou riešiť.
Na môj vkus poriadne často vie hrešiť.
Rozpínať pravdu a rozdráždiť ústa,
a pritom úsmev jej zakrýva krusta.
Môžem si povedať: „Sme kamaráti?“
Neviem, či dotyky musím vždy skrátiť.
Nič nie je bez boja a ani ľahké.
O to viac zábavné sú chvíle krátke.