Vstávaj!
Niektorí veria, že láska príde,
keď ju najmenej čakáš.
Niektorí veria, že osud šťastných,
je to čo ešte nepoznáš.
Niekedy láska, nájde ťa v práci,
nájde ťa s inou v perinách.
Niekedy láska, keď sa jej páčiš,
začne ťa motať do vína, do vína!
—
Vstávaj! už je ráno,
už je po noci prebdenej.
No tak vstávaj, a obetuj spánok,
na to aby si bol pri nej.
Veď láska nepočká,
tá ťa nečaká,
tá tvoja vie kam ísť,
aj keď jej nepritakáš.
—
Bývali časy, keď sme boli mladí,
plní nových šťastných chvíľ.
Bývali časy, keď sme vysmiali starých,
smiali sme sa z obéznych.
Niektoré veci sa proste dejú,
aj keď dnes im už neveríš.
Pozri na seba, čakáš na lásku,
pritom na chrbte nosíš vlastný kríž.
—
Vstávaj! už je ráno,
už je po noci prebdenej.
No tak vstávaj, a obetuj spánok,
na to aby si bol pri nej.
—
Vezmi si to tak, že muži nie sú sami,
že okolo nás krúžia samé dámy.
Vezmi si to akoby som bol tvoj brat,
nechoď pred ne so strachom a v obavách.
—
Musíš vstávať!, už je ráno,
už je po noci prebdenej.
No tak vstávaj, a obetuj spánok,
na to aby si bol pri nej.