Pocitovo :)
Domnienky sú často chabé,
dnešok neviem opísať.
Cítim sa jak oko v tráve,
rozfliaknuté stádom volov.
Obťažujú ma tu práve,
vidno, že sú bez válovov.
Absolútne sa to sprdlo,
za oknom však slnko svieti.
Mám ja radosť z tohto sveta,
len nech mi preč neodletí.
Orby náruč, fliačok šťastia,
rád zapíjam cmarom vôle.
Rady rednú, ždžorby chrastnú,
uj, už bežím von z nevôle.
Napriek tomu dobre je,
aj keď slnko nehreje.
Pozrite sa okolo,
uvidíte trikolór:
Bielu – svet sa nám otvára.
Modrú – smiať sa je zábava.
Červenú – krvou sa nenič.
… uvažuj!, veď je to na nič.
Zapamätajme si, len to, čo je krásne,
nebuďme tak smutní, opachu z nás strasme.
Vravíte si: „Ach jaj, už aby prišiel máj“.
A keď príde zrazu, zachce sa vám do mrazu?
Ej, ale som rád,
ej, ale som rád,
že to naše mysliarčenie,
rastie akurát.