Vzťah na záskok
Naposledy mala som vzťah na škole.
Zamilovala som sa doň bezhlavo.
Všetky moje city boli na stole,
vyložené, nechránené nezdravo.
Prežili sme spolu krásne večery,
cez deň krásne romantické obedy.
Nedala som na rady a povery,
na lásku som mala vlastné dôvody.
Hoci raz ma sklamal úplne,
dala som mu druhú šancu.
Odvtedy odplávala vlna po vlne,
a krása blížila sa ku koncu.
Dostali sme sa ďaleko.
Práca nás zamestnala na pár rokov.
Kto by vzdialenosťou neodmäkol?
A priblížil sa naspäť na pár krokov?
Všetky jeho dlhé e-maily,
čo zaváľovali ma denne.
Zrazu prestali mi liezť na nervy,
začala som k nim nazerať zasnene.
Potom dali sme sa znova dokopy.
A vznikla z toho nová online láska.
A všetky ochrannné vyhĺbené okopy,
prestali byť tajomná maska.
Teraz tvrdím: „Ja som vo vzťahu“.
A hlasne sa tým pýšim.
Ale v sdrci skrývam obavu.
Prečo lásky chvenie necítim?
Nasilu som chcela odpustiť.
A vymaniť sa zpoza mreží.
Znamená to však „sa olúpiť“
a stratiť náznak pravej lásky svieži.
Nie, nie, nebudem tak zúfalá.
A schválne suplovať si lásku.
Život je krátky a táto odvaha,
by mi mohla uštedriť silnú facku.
Radšej počkám, veď som nádherná.
A princov ešte mnoho býva.
Nech je tá láska ku mne úmerná,
a ukáže na toho, kto so mnou,
bez obáv a bez sklamaní, splýva.