«
Atak
Zverejnené 16. mája 2019
Predvčerom po polnočnej exkurzii,
pobádali ma: „Už viac neblúzni!“…
… V časopriestore, v ktorom vyživuješ
mystéria svojich paranormálnych pochodov.
Ako nováčik a ašpirant,
snažil som sa seniorov poslúchať,
zbory vychovávateľov a pedagógov,
zanechávali myšlienky preslovov.
Unavený z cestovania,
pustil som sa do vymýšľania:
o pochabých bláznoch
o odcudzenýchom miestach,
čo kdesi zapredané v zabudnutí ležia.
Všetko sa točí okolo toho –
prostého mrku, malého všimu okolo.
Zatriasť, zmrviť sa vlastným bleskom
a spamätať sa ešte na ceste…
…veriť svojmu telu, veriť všetkým pravdám.
Počúvaj svoj smäd. Hraj!